Táto kniha bola napísaná v roku 1979. V tej dobe sme mali asi 50 000 členov, teraz nám však Boh dal 700 000 členov. Keď som túto starú knihu prečítal, s údivom som zistil, že nemám, čo by som nejako zásadne zmenil na jej obsahu.

Zaiste, že na mnohých miestach som našiel nezrelé myšlienky a nepresné výrazy, čo by mohlo spôsobiť nedorozumenie. Angličtina je pre mňa druhým jazykom a niekedy mám veľké problémy vyjadriť presné odtiene svojich názorov – a v roku 1979 to bolo ešte horšie.

Preto som sa rozhodol prepísať niektoré pasáže tejto knihy, aby jej myšlienky boli jasnejšie. Takisto chcem pripojiť niečo viac o záhonkoch viery a duchovnej pravdy, ktoré som objavil v priebehu týchto pätnástich rokov.

Mojou úprimnou túžbou je vidieť čo najviac ľudí, ktorí budú povzbudení a ktorým bude poskytnutá pomoc na ich duchovnej púti toho veľkého pochodu viery s naším Pánom Ježišom Kristom.

V období plnom zmätkov, ktoré nasledovalo po kórejskej vojne, bol som jedným z mnohých, ktorí zápasili o holú existenciu. Nemal som nič, ale nevzdával som sa a denne som zdolával niekoľko rôznych zamestnaní.
Jedno popoludnie som pracoval ako domáci učiteľ. Náhle som pocítil ako mi z hĺbky hrudníka niečo vteká do úst. Za chvíľu som ich mal plné. Keď som ústa otvoril, vyliala sa z nich krv. Pokúšal som sa krvácanie zastaviť, ale krv mi naďalej prúdila z úst aj z nosa. Čoskoro som jej mal plné brucho a hrudník. Zoslabol som, až som stratil vedomie. Keď som as prebral, všetko sa mnou točilo. Sotva som sa dostal domov. Mal som devätnásť rokov a smrť na jazyku.